Také maminka nám poslala příběh. Napsala ho sice slovensky, ale věříme, že si její vyprávění o malém velkém zázraku užijete i tak. Jak to tehdy s dcerkou Sárinkou, která se narodila ve 24. týdnu, bylo?
Náš príbeh je tak trochu zvláštny tým, že keď si ho človek prečíta musí začať veriť na zázraky, aj keď niekedy váhal. My už naozaj veríme. 🙂
Naša druhorodená dcérka Sárka je od svojej sestričky staršia o 17 mesiacov. Veľmi sme sa tešili na náš zázrak. Však 19. 11. 20 večer som začala pociťovať bolesti podbruška. Kedže som bola ten deň u lekárky na kontrole a tá ma upozornila, že v prípade bolesti sa mám hneď hlásiť v nemocnici, tak som aj urobila.
V nemocnici si ma nechali, nejednalo sa však o pericentrum. V noci som začala krvácať, lekári zhodnotili, že ráno vykonajú serkláž. Ráno po vizite mi však bolo oznámené, že sa jedna o potrat. Nikdy som si túto vetu nepripustila ani na sekundu.
Preložili ma na pôrodnú sál. Tam som bola upozornená na možnosť, že dieťa s veľkou pravdepodobnosťou neprežije a ak áno, nebude to dobre s ním. Všetky tieto informácie som snáď ani nevnímala, bol to šok, len som bojovala… bojovala so Sárkou, lebo bruško sa hýbalo a ona mi dávala najavo, že žije a bude bojovať, jej odkaz bol silnejší ako akékoľvek výroky.
Na pôrodnom boxe mi stihli dať papier, kde som podpísala, že si preklad do pericentra neprajem. Samozrejme, kedže kontrakcie som už mala výrazne silné a bolo by to oveľa riskantnejšie pre dcérku. Však to, že sa dcérka nenarodila v pericentre som si dlho vyčítala.
O 11:17 (24+5) sa dcérka narodila. Dokonca som ju mala na pár sekúnd v rukách. Neuveriteľne. Ešte aj dnes, keď píšem náš príbeh sa mi chvejú ruky. Vážila neuveriteľných 610 gramů a mala 30 cm. Zhruba po 2 hodinách bola prevezená do pericentra. Nasledujúci deň som opustila nemocnicu na vlastnú žiadosť, aby som mohla byť pri dcérke.
Za dcérkou sme chodili každý deň. Celá rodina sme prechádzali obrovskou traumou, dnes už to tak môžem napísať, bol to absolútny stav beznádeje. Však po všetkých negatívných pocitoch človek musí vstať a bojovať, presne tak ako Sárka.
V nemocnici sme boli 104 dni, po pôrode Sárka mala včasnú infekciu, ktorú dostala odo mňa a to bola aj dôvod predčasného pôrodu. Dostala 3 transfúzie krvi, mala anémiu, retinopatia II a BPD.
K dnešnému dňu sa tešíme Sárkinmu zdraviu a dúfame, že najhoršie máme za sebou. Sárka miluje smiech, veľa jedla a Boba Marlyho. Je božská. A to doslova. 🙂
Napsat komentář